Obdobie pred rokom 1530 je z hľadiska kuriérskej histórie prakticky najdlhšie a stále najmenej prebádané. Už od čias staroveku nachádzame rôzne artefakty, ktoré nám hovoria o čulej korešpondencii v tomto období. Už od Summeru si ľudia prostredníctvom klinového písma vymieňali správy, ktoré boli písane na hlinených doštičkách. Tento istý spôsob využívali aj Chetiti, po ktorých sa zachoval poklad v podobne tisícov hlinených tabuliek. Hlavnou témou korešpondencie bolo riadenie štátu a štatistické ukazovatele. V tomto období sa veľmi veľkej pozornosti tešilo povolanie kuriér.
Kuriér bol vždy starostlivo vyberaný. Jeho hlavnou charakterovou vlastnosťou mala byť lojálnosť a vysoká spoľahlivosť, keďže od jeho služieb sa odvíjali všetky záležitosti súvisiace s fungovaním štátu. Avšak stupeň organizovanosti nebol nikde rovnaký a štandardizovaný, pretože bol závislý od stupňa spoločenského rozvoja.
Istý štandard, súvisiaci s povolaním kuriér, prichádza až s feudalizmom. Feudálna spoločnosť bola tvorená panovníkom a jeho dvorom (šľachta, cirkev). Na to aby mohol uplatniť svoju moc a rozširovať jej vplyv, potreboval dobré spojenie. Kuriér ako povolanie zažíva svoj vzostup, keďže si v tomto čase kuriérov, resp. poslov vydržiavali aj vyšší šľachtici, cirkevní hodnostári a rôzne inštitúcie. Neskôr pribudlo ako povolanie aj tzv. mestský kuriér.
Ako prví využívali na našom území kuriérske služby pravdepodobne Rimania. Tí nesídlili na našom území len v Laugaríciu (Trenčíne), ako o tom svedčí nápis na Trenčianskej skale, ale aj na Devíne, v Stupave, Milanovciach, Rusovciach, Cíferi-Pake čí Komárne. Je preto viac ako isté, že tieto jednotky Ríma, museli medzi sebou udržiavať styk a tak je tiež vysoko pravdepodobné, že medzi sebou mali poslov - kuriérov.
Kuriérske služby využívali taktiež obchodníci. Kuriér dopravoval informácie hlavne z dôvodu zásobovania a prepravy po Jantárovej ceste, ktorá spájala Jadran s Pobaltím. Naším územím prechádzala táto cesta cez Piešťany, Trenčín a ďalej na sever.